Konflikty v živote človeka

Konflikty a spory sú nevyhnutnou a pretrvávajúcou súčasťou života. Majú dôležitý význam pre jednotlivca a pre spoločnosť – dávajú impulzy k uskutočneniu sociálnych zmien a podnecujú individuálny psychický vývin. Nejde o to, aby sme sa konfliktom v našom živote vyhýbali alebo ich potláčali. Takýto postoj ku konfliktom by mal pre nás negatívne dôsledky v podobe ohrozeného duševného zdravia a stagnácie. Skôr by sme sa mohli zamerať na to ako vytvoriť podmienky, ktoré vedú ku konštruktívnemu riešeniu konfliktov.

Čo je konflikt?

Kenneth Boulding (in Folberg – Taylor, 1984) považuje za konflikt „situáciu súťaženia, v ktorej si zúčastnené strany uvedomujú nezlučiteľnosť potenciálnych budúcich pozícií a v ktorých si každá strana praje zaujať pozíciu, ktorá je nezlučiteľná s prianiami druhého“. Boulding rozoznáva statický a dynamický model konfliktu. V dynamickom ponímaní každý pohyb strany A ovplyvňuje následný pohyb strany B, ktorý spätne vplýva na pohyb strany A, atď. Dynamický model konfliktu sa uplatňuje vo všetkých sférach interakcií človeka: konflikty medzi manželmi, odbormi a vedením podniku, národom a národom.

Konflikt je keď sa dvaja ľudia nemôžu dohodnúť na tom čo robí jeden z nich alebo kedy jeden z nich nechce, aby to robil (Burton, J.- Dukes, F.,1990). Teda začiatok konfliktu je charakterizovaný nemožnosťou dosiahnuť zhodu v myslení, cítení, predstavách alebo vnímaní, ktorú musí takto pociťovať aspoň jedna strana. Situáciu takmer vždy komplikuje také správanie (interakčné) jednej strany, v ktorom bude druhá strana či už oprávnene alebo nie vidieť obmedzovanie vlastných cieľov, záujmov, pocitov alebo predstáv. Dochádza k tomu preto lebo interpretácia každého správania človeka závisí na perspektíve pozorovateľa: „Urobil to preto, lebo ma chcel nahnevať“, hovorí kamarát, ktorý už hodinu na neho čakal. V inej situácii, by mohol povedať na jeho meškanie niečo v zmysle: „Nevadí aspoň si veci dobre premyslím“. Naša perspektíva, z ktorej vnímame vznikajúcu situáciu sa mení podľa pozície, ktorú si vyberieme. Nezávisí od objektu, ale od pozície toho kto si objekt prezerá. Nikdy vlastne nemáme do činenia so skutočnosťou, ale vždy len s obrazmi skutočnosti, teda s jej interpretáciami. Počet možných interpretácií je veľký. Dotknutá osoba však narába len s jediným, podľa nej možným, rozumným a prípustným videním/vysvetlením skutočnosti. Na základe tohto jediného vysvetlenia potom existuje len jediné rozumné a prípustné riešenie. Neochota či neschopnosť opustiť svoje videnie skutočnosti tak zablokuje cestu konštruktívneho riešenia problému. Zdrojom konfliktov je teda odlišnosť – názorov, predstáv, potrieb, praní, hodnôt, záujmov, postojov, jednoducho ľudí.

Konflikty, s ktorými sa môžeme v živote „zoznámiť“ sú rôznorodé (bližšie pozri napr. Křivohlavý, 2002). Tie, na ktoré by sme chceli upozorniť v súvislosti s mediáciou sú predovšetkým interpersonálne konflikty, t. j. konflikty:

  • medzi dvomi ľuďmi,
  • skupinové konflikty – vo vnútri danej skupiny ľudí,
  • medzi jednotlivcom a skupinou,
  • medziskupinové – konflikty medzi dvomi alebo viacerými skupinami ľudí.

V prípade interspersonálneho konfliktu sa môže sťažovať len jedna strana alebo obe strany sa sťažujú, majú jeden s druhým problém. V prvom prípade hovoríme o unilaterálnom konflikte, v druhom o bilaterálnom.

Manifestovaný versus skrytý konflikt

Morton Deutsch (in Folberg – Taylor, 1984) prezentuje zaujímavý pohľad na konflikty v súvislosti s mediáciou. Rozlišuje medzi manifestovaným konfliktom, ktorý je otvorený alebo prejavovaný a základným alebo implicitným, ktorý je skrytý alebo popretý. Manifestovaný konflikt často obsahuje symbolické komponenty základného konfliktu, ale je pociťovaný a prežívaný ako bezpečnejčí, menej ohrozujúci. A tak manifestovaný konflikt medzi otcom a synom kvôli kľúčom od auta je bezpečnejší na hádku ako základný konflikt o tom kto je mocnejší. Tento rozpor medzi otvoreným sporom a skrytým konfliktom sa v mediácii nazýva prezentovanie problému a skryté očakávania. Mediátor by mal dokázať rozlíšiť medzi tým, ktoré problémy patria k manifestovanému a ktoré ku skrytému konfliktu, aby mohol spolu so stranami hľadať efektívne voľby a dosiahnuť výsledky. Ak je mediačná dohoda vytvorená len na základe manifestovaného konfliktu, má malú pravdepodobnosť, že bude efektívna.

Konflikt a spor

Na označenie konfliktu používame aj iné slová, napr. nedorozumenie, nezhoda, rozpor, spor, súperenie, rozkol, nesúhlas, hádka, zrážka, súboj, bitka, zápas, boj, vojna dvoch protichodných síl. V odbornej literatúre (napr. Burton, J.- Dukes, F.,1990) sa rozlišuje medzi konfliktom a sporom. O sporoch sa hovorí v prípade majetku a spôsobených škôd. Spory sa môžu urovnať (settlement), napr. súdom. Konflikty sa týkajú základných potrieb človeka, o ktorých sa nedá vyjednávať a ktoré musia byť vyriešené na základe procesov analýzy a riešenia problému (resolution) takým spôsobom, ktorý neohrozuje hodnoty a potreby človeka. Na toto pamätá napr. Zákon o rodine č. 36/2005. Preto napr. v prípade rozvedených manželov súd rozhoduje o zverení dieťa do starostlivosti jedného z nich. Rodičia však môžu využiť služby mediátora na to, aby sa dohodli ako sa budú starať o svoje dieťa. Mediačnú dohodu potom predložia na súde a sudca ju prehlási za právoplatnú vo forme rozsudku.

Medzi spormi a konfliktami sa často nerozlišuje a pristupuje sa k ich riešeniu tým istým spôsobom ako ku sporom záujmov (interest dispute).

Príčiny konfliktov

Konflikty len zriedkakedy vznikajú bez príčiny a neočakávane. Môžu prepuknúť náhle, ale vo väčšine prípadov majú svoju dlhšiu históriu. Najčastejšie príčiny konfliktov sú nasledovné:

  • nepochopenie, nedorozumenie;
  • nečestnosť (nehovoríme si pravdu a skôr či neskôr sa objaví konflikt);
  • polopravdy, nevypovedané pravdy (so svojou pravdou zostáva jedna strana osamotená a tým jej vzniká nárok cítiť sa dotknutou, urazenou);
  • nedbalosť (nedodržanie slova, zodpovednosti);
  • zámer ( je to najsilnejší zdroj pre vznik aj riešenie konfliktov; ak je mojím zámerom nepochopenie druhého alebo poškodenie tak konflikt zaručene vznikne);
  • rozdielne názory, presvedčenie bez akceptácie druhého (dospievajúca dcéra si myslí, že rodičia by ju nemali kontrolovať, rodičia naopak potlačia takýto názor bez toho, aby prejavili snahu pochopiť svoju dcéru čo ju vedie k takémuto názoru);
  • nevytvorenie hraníc (čo chceme, čo nechceme, čo potrebujeme a čo si neželáme od druhých; ak to neurobíme stále nám budú tieto hranice porušovať);
  • nezvládnutie konfliktu (konfliktu sa vyhýbame alebo nie sme ochotní ho riešiť, často potom reagujeme emocionálne, z hnevu alebo zo strachu a preto útočíme alebo bránime sa);
  • strach je zdrojom mnohých konfliktov (nájdeme ho za nečestnosťou, nedbalosťou, nevytvorením osobných hraníc);
  • skryté očakávania – vedomé aj nevedomé.

Prečo konflikty riešiť?

Prečo by sme mali konflikty riešiť? Prečo nemôžu zostať neriešené? Prečo by sme sa mali púšťať do niečoho čoho sa možno bojíme alebo je nám nepríjemné.

Dôvodov existuje viacero:

  • jedným je napr. skutočnosť, že konfliktov v našom živote je dosť a stále sa hromadia a nakoniec náš život by bol jeden veľký konflikt,
  • konflikty je dobré riešiť preto lebo nám znepríjemňujú život,
  • berú nám radosť zo života,
  • konflikty nám môžu brať odvahu pokúsiť sa o niečo o čo by sme sa mali pokúsiť,
  • konflikty nám narúšajú dobré vzťahy medzi ľuďmi,
  • bývajú pozadím veľmi zlých medziľudských vzťahov, medzi manželmi, kamarátmi, spolupracovníkmi, susedmi,
  • neriešené konflikty znižujú kvalitu nášho života.

Zdroj: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

Call Now Button